Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu vodorovná

Informácie pre verejnosť

Mesto Púchov v súlade s §15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie o zdrojoch ohrozenia, rozsahu ohrozenia, následkoch na postihnutom území, o spôsobe varovania obyvateľstva a záchranných prácach, úlohách a opatreniach a podrobnostiach o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany mesta Púchov.

 

1. Informácie o zdrojoch ohrozenia

 

1.1. Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami (ďalej len „NL“)

Vzhľadom na hospodársku charakteristiku mesta Púchov a rozšírený najmä potravinársky priemysel sú z hľadiska skladovaného množstva, ktoré môže spôsobiť potencionálne ohrozenie obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom NL, najrozšírenejšie tieto nebezpečné látky: amoniak (NH3), chlór (Cl2), kyselina chlorovodíková (HCl) a pohonné hmoty (automobilový benzín a nafta).

Prehľad ohrozovateľov na území mesta Púchov s uvedením množstva NL:

Tabuľka č. 1

Druh ohrozenia Ohrozovateľ Množstvo NL
(t)
Smrteľné pásmo
10 min. (m)
Smrteľné pásmo
1 hod. (m)
ERPG-3
Ohrozenie zdravia
1 hod. (m)
ERPG-2
amoniak NH3 MŠK Púchov s.r.o. - zimný štadión 1,0 t 45 237 465
amoniak NH3 Púchovský mäsový priemysel, a.s. 4,5 t 61 346 556
chlór Cl2 MŠK Púchov s.r.o. - krytá plaváreň 0,2 t 42 148 429


 

Tabuľka č. 2

Druh ohrozenia Počet ohrozených obyvateľov Obec v ohrozenom priestore Poznámka
Smrteľné pásmo
10 min.
Smrteľné pásmo
1 hod. ERPG-3
Ohrozenie zdravia
1 hod. ERPG-2
Amoniak 1,0 t 41 108 2666 Púchov Zimný štadión
Amoniak 4,5 t 333 66 207 Púchov Mäsopriemysel
Chlór 0,2 t 47 47 5398 Púchov Krytá plaváreň


 

1.2. Povodne

Prívalové záplavy sa vyskytujú pri dlhotrvajúcich dažďoch na miestnych tokoch alebo pri lokálnych búrkach. Všetky prítoky sú v neregulovaných častiach zarastené porastom jelše, vŕby a pod. Je na nich nelegálne vybudovaných mnoho súkromných mostíkov a lávok k pozemkom. Znečistením potokov sa zmenšuje ich prietok a nadmernou výškou hladiny sa zdvíhajú spodné vody. Na rieke Váh nadmernou výškou hladiny môže dôjsť k výskytu priesakov na ochrannej hrádzi.

 

1.3. Zosuvy pôdy

Ďalším potencionálnym zdrojom ohrozenia sú zosuvy pôdy s následkami najmä na majetku. Oblasť severného Slovenska a čiastočne aj okres Púchov predstavuje flyšové pásmo, charakteristické častým výskytom svahových deformácií, ktoré sú v poslednom období úzko spojené s intenzívnou povodňovou činnosťou v hodnotenej oblasti. Rozsah následkov pri vzniku svahových deformácií nemožno vopred určiť. Následky vo veľkej miere závisia od miesta vzniku zosuvu, t.j. či je zosuvom ohrozený intravilán alebo extravilán obce.

 

1.4. Preprava nebezpečných látok

Preprava nebezpečných látok sa realizuje po cestných komunikáciách a po železnici.

Hlavné trasy prepravy nebezpečných látok po cestných komunikáciách v okrese Púchov sú:

  • cesta I/49 smer Beluša – Púchov – Lysá pod Makytou,
  • diaľnica D1 smer Beluša – Považská Bystrica, najčastejšie prepravované nebezpečné látky: etylén, chlór, etylacetát, pohonné hmoty,
  • cesta II/507 smer Púchov – Lednické Rovne – Horovce, najčastejšie prepravované nebezpečné látky: etylén, pohonné hmoty.

 

Hlavné trasy prepravy nebezpečných látok po železnici v okrese Púchov sú:

  • Považská Bystrica – Púchov – Bratislava

Najčastejšie prepravované nebezpečné látky: metanol, kyselina sírová, etylénoxid, hydroxid sodný, chlór, kyselina dusičná, amoniak.

 

1.5. Víchrice (veterné smršte)

Veterné smršte a silné vetry postihujú predovšetkým horské hrebene. Veterné smršte sa však môžu vyskytnúť v závislosti od počasia i na území mesta Púchov. V meste Púchov sme doteraz nezaznamenali veterné smršte, ktoré by spôsobili značné materiálne škody.

 

1.6. Snehové kalamity

Vývoj počasia, hlavne v zimnom období vytváraný nadmerným intenzívnym snežením spojený so silným vetrom, môže spôsobovať na území mesta Púchov snehové kalamity, ktoré majú za následok neprejazdnosť ciest predovšetkým III. triedy.

 

1.7. Ohrozenie rozsiahlymi požiarmi lesných porastov a osídiel

Veľké potenciálne ohrozenie v meste predstavuje skladovanie a preprava PHM. Horľavé kvapaliny sú skladované v podzemných a nadzemných nádržiach. V prípade vzniku požiaru je k likvidácii nutné použitie profesionálnych jednotiek HaZZ.

Možnosť vzniku veľkých požiarov je možné predpokladať v zalesnenom teréne. Vzhľadom k štruktúre drevín prevládajú ihličnaté porasty, kde sa môže jednať o požiar šíriaci sa v korunách stromov a jeho likvidácia je zložitejšia. Pri požiari listnatých porastov je predpoklad šírenia požiaru po zemi, ktorý je z hľadiska likvidácie ľahšie zvládnuteľný. Najviac ohrozenými oblasťami požiarov lesných porastov sú okolia turistických chodníkov, rekreačné strediská a chatové oblasti, ako i okolie železničnej trate. Požiare v poľnohospodárstve sú možné v letných mesiacoch na porastoch obilnín. Mesto Púchov informuje občanov predovšetkým v letných mesiacoch na základe prípisu OR HaZZ o vyhlásení zvýšeného času nebezpečenstva požiaru.

 

1.8. Ohrozenie seizmickou činnosťou a mimoriadnymi javmi poveternostného alebo klimatického charakteru

Územie mesta ako i okresu Púchov leží v pásme siedmeho stupňa medzinárodnej stupnice MKS-64 [Geofyzikálny ústav SAV Bratislava]. 7. stupeň znamená veľmi silné zemetrasenie citeľné aj v idúcich autách. Väčšina ľudí vybieha z budov, zvonia veľké zvony. Ojedinelé škody sú aj na železobetónových budovách, na voľnej hladine vody sa tvoria vlny. Oblasť v súčasnosti nie je činná.

Znázornenie seizmickej aktivity v Trenčianskom kraji:

 

1.9. Pretrhnutie hrádze vodnej stavby Liptovská Mara

Záplava po havárii na hrádzi vodnej stavby Liptovská Mara spôsobí škody hlavne dĺžkou trvania, nie veľkou rýchlosťou. Problémom v širšom údolí bude čo najrýchlejšie odvedenie masy vody späť do koryta Váhu.

Ohrozenie obyvateľov mesta Púchov pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Liptovská Mara:

Tabuľka č. 3

Ohrozená obec (časť) Vzdialenosť
(km)
Výška vlny
(m)
Rýchlosť
m.s-1
Príchod
(hod., min.)
Pokles
(deň, hod.)
Zatopenie
(%)
okres Púchov
Púchov - Nosice 127,5 1,3 5,1 11 h 40´ 2,05 90
Nimnica 126,7 2,4 5,2 11 h 30´ 2,05 30
Púchov 129,0-131,3 3,1-4,3 3,2-4,3 11 h 55´ 2,06 80
Streženice 131,3 4,1 4,2 12 h 11´ 2,06 90
Horné Kočkovce 130,8-133,0 1,6-1,8 1,8-3,3 12 h 11´ 2,06 75

 

Legenda k tabuľke charakterizujúcej priebeh záplavy:

  • vzdialenosť – vzdialenosť od priehrady meraná po hlavnej prúdnici toku
  • výška vlny – maximálna výška prielomovej vlny nad brehom
  • rýchlosť – rýchlosť prúdenia prielomovej vlny
  • príchod – čas dobehu prielomovej vlny
  • pokles – čas poklesu prietoku na úroveň storočnej vody
  • zatopenie – odhad zaplavenia plochy zastavaného územia obce (mesta)

 

1.10. Ohrozenie bioterorizmom

Teroristické použitie biologických prostriedkov (bioterorizmus) je ich zneužitie organizovanými protispoločenskými skupinami alebo jednotlivcami zvlášť zavrhnutiahodným spôsobom proti štátnym orgánom, verejno-právnym inštitúciám a objektom s hromadným pobytom obyvateľstva s cieľom narušiť bežný chod života a ekonomiky, spôsobiť závažné straty na životoch a zdraví obyvateľstva, zvierat a na poľných kultúrach s prvkami psychologického zastrašovania skupín obyvateľstva a vytvárania paniky v dobe mieru, ktorá môže vzniknúť v značnom rozsahu z nekritickej obavy zo šírenia hromadných epidemických ochorení.

 

1.11. Epidémie a epizoócie

Zvýšené riziko epidémii v meste Púchov predstavuje najmä kliešťová encefalitída. Priestory zvýšeného epizootického ohrozenia predstavujú poľnohospodárske družstvá, bitúnky a podniky zamerané na spracovanie mäsa a mäsových výrobkov, resp. podniky na spracovanie mliečnych výrobkov.

 

2. Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území

 

2.1. Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami

Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti, t.j. o veľkosti oblasti ohrozenia, ktorú vyhodnocuje a určuje prevádzkovateľ okolo objektu nakladajúceho s chemickou nebezpečnou látkou v súlade s vyhláškou MV SR č. 533/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, sú špecifikované v tabuľke č. 1 a 2.

V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky vo vyššie uvedených oblastiach ohrozenia môže dôjsť u nechránených osôb (bez použitia ochranných prostriedkov) k poškodeniu zdravia.

V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom motorového benzínu na čerpacích staniciach, resp. pri explózii motorového benzínu, môže tlaková vlna narušiť statiku blízkych budov a následne spôsobiť zranenie nechránených osôb, napr. letiacimi úlomkami skla z rozbitých okenných tabúl.

 

2.2. Povodne

Oblasť ohrozenia povodňami je stanovená pre vybrané vodné toky formou zátopového územia vyhodnoteného správcom vodného toku na 50-ročnú, príp. 100-ročnú vodu. Vznik mimoriadnej udalosti v dôsledku povodní predstavuje v závislosti od rozsahu povodne predovšetkým riziko veľkých majetkových škôd a v prípade nerešpektovania pokynov organov štátnej správy ochrany pred povodňami aj riziko ohrozenia zdravia a života.

 

2.3. Preprava nebezpečných látok

Vzhľadom k skutočnosti, že po cestných komunikáciách a železnici sa prepravujú rôzne nebezpečné látky v rozličných množstvách, nie je možné pri preprave nebezpečných látok jednoznačne vopred vymedziť oblasť ohrozenia ako v prípade stacionárnych objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami. V prípade mimoriadnej udalosti počas prepravy nebezpečnej látky sa oblasť ohrozenia určuje operatívne podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania. Vychádzajúc z § 7 ods. 2 písm. b) vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z.z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky, na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.

 

3. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok, ktoré môžu spôsobiť mimoriadnu udalosť

 

3.1. AMONIAK

  • sumárny vzorec: NH3 
  • UN kód (identifikačné číslo látky): 1005
  • Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia): 268


Základná charakteristika
Pri bežnom tlaku a teplote je amoniak toxický, bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. Amoniak je zásaditá žieravina, v kvapalnej forme pôsobí leptavo. Vďaka svojej hustote 0,771 kg.m-3 je zhruba o polovicu ľahší ako vzduch. Skladuje sa skvapalnený pod tlakom. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Má silné korozívne účinky voči kovom, hlavne voči zliatinám medi.

Dopady na zdravie človeka, riziká
Vo všeobecnosti možno amoniak charakterizovať ako látku toxickú, ktorá však vďaka svojmu prenikavému zápachu, upozorňujúcemu včas na svoju prítomnosť, väčšinou nepredstavuje výrazné riziko pre človeka.

Krátkodobá expozícia amoniaku môže dráždiť aj popáliť kožu a oči s rizikom trvalých následkov. Môže spôsobiť podráždenie nosnej sliznice, úst, hltana, spôsobuje kašeľ a dýchacie problémy. Expozícia s vyššími koncentráciami amoniaku môže spôsobiť aj zavodnenie pľúc (edém) a vážne dýchacie problémy. Pri koncentrácii vyššej než 0,5 % obj. (asi 3,5 g.m-3) je i krátkodobá expozícia smrteľná. Pri styku so skvapalneným amoniakom vznikajú ťažké omrzliny. Koncentrácia 0,25 % obj. pár vo vzduchu je nebezpečná pri vdychovaní po dobu 30 min.

Dopady z hľadiska životného prostredia
Vo vzťahu k životnému prostrediu ide o látku nebezpečnú. Amoniak je veľmi toxický pre vodné organizmy (predovšetkým ryby), pričom zohráva významnú rolu jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode. Môže meniť pH – hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).

 

3.2. CHLÓR

  • sumárny vzorec: Cl2
  • UN kód (identifikačné číslo látky): 1017
  • Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečenstva): 268


Základná charakteristika
Je to žltozelený, nehorľavý plyn štipľavého zápachu, 2,5-krát ťažší ako vzduch, jedovatý a žieravý. Pri styku s vlhkým vzduchom tvorí hmly (reaguje s vodnou parou). V kvapalnom skupenstve má oranžovožltú farbu. Zlučuje sa s takmer všetkými prvkami, prudko reaguje s organickými látkami.

Dopady na zdravie človeka, riziká
Chlór je nebezpečná, jedovatá látka s vysokými dráždivými a dusivými účinkami. Pri vdychovaní dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Nadýchanie plynu spôsobuje ťažké podráždenie dýchacích ciest a pľúc, bolesti v hrdle, kašeľ, dýchavičnosť, dusenie, nutkanie na zvracanie, opuch hrtana a pľúc, bolesť hrudníka a pľúcny edém, ktorý sa môže prejaviť s oneskorením dvoch dní. Kontakt s kvapalinou spôsobuje začervenanie kože (tvorba pľuzgierov, popáleniny), pri dlhodobej práci môže dochádzať k uhrovitosti (chlórové akné). Krátkodobý účinok: koncentrácia 0,1 % počas 10 minút pôsobí smrteľne.

Dopady z hľadiska životného prostredia
Jedovatá látka, nebezpečná pre životné prostredie. Chlór je veľmi jedovatý pre vodné organizmy. Pri väčších únikoch látky je, vzhľadom na jeho hustotu, potrebné zabrániť natečeniu média do kanalizácie, vodných tokov a vodných nádrží.

 

3.3. KYSELINA CHLOROVODÍKOVÁ

  • sumárny vzorec: HCl
  • UN kód (identifikačné číslo látky): 1789
  • Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečenstva): 80


Základná charakteristika
Chlorovodík je bezfarebný plyn s bodom varu -85,1 °C. Po rozpustení vo vode reaguje silne kyslo a je označovaný ako kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná. Je dymivá, odparuje sa z nej plynný chlorovodík. Je to číra bezfarebná až svetložltá kvapalina s ostrým štipľavým zápachom. Kvapalina sa ľahko odparuje a tvorí silne leptavú zmes, ktorá je ťažšia ako vzduch. Látka reaguje s mnohými kovmi za tvorby ľahko zápalného vodíka. Pri kontakte s hydroxidmi môže nastať prudká reakcia.

Dopady na zdravie človeka, riziká
Veľmi nebezpečná látka, jej pary spôsobujú ťažké a bolestivé poleptanie kože, veľmi vážne popáleniny očí, dýchacích ciest a pľúc až edém hlasiviek a pľúcny edém. Pľúcny edém môže vzniknúť s oneskorením až dva dni. Po vdýchnutí pár je preto vždy nutné lekárske vyšetrenie. Kontakt s kvapalinou spôsobuje silné poleptanie zasiahnutých častí tela. Silné dráždenie ku kašľu, mohutné slzenie, pichľavé bolesti na koži. Pri požití dochádza k poleptaniu zažívacieho traktu. Aj malé množstvo vyvoláva pálčivú bolesť, zovretie hrdla, zvracanie a šokový stav. Väčšie dávky spôsobujú rozsiahlu deštrukciu, perforáciu žalúdka a smrť. Koncentrácia 0,15 % pôsobí po niekoľkých minútach smrteľne.

Dopady z hľadiska životného prostredia
Pri úniku tejto žieravej kvapaliny môže dôjsť k uvoľneniu silno leptavej hmly, ťažšej než vzduch. Výrazne znižuje pH (zvyšuje kyslosť) prírodných systémov, do ktorých prenikne. Je veľmi nebezpečná pre ryby a vodné organizmy.

 

3.4. AUTOMOBILOVÝ BENZÍN

  • UN kód (identifikačné číslo látky): 1203
  • Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia): 33


Základná charakteristika
Bezfarebná až bledožltá prchavá a mimoriadne horľavá kvapalina s typickým benzínovým zápachom. Pary benzínu so vzduchom tvoria výbušnú zmes.

Dopady na zdravie človeka, riziká
Benzín je škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Príznaky a symptómy: podráždenie kože (pocit pálenia, sčervenenia, opuch, odmastenie pokožky sprevádzané dermatologickými zmenami), podráždenie očí (sčervenanie a pocit rezania), podráždenie dýchacích orgánov (kašeľ, sípavé dýchanie, ťažkosti pri dýchaní, krátky dych), zvýšená teplota. Dýchacie problémy môžu pretrvávať niekoľko hodín po expozícii. Má narkotické účinky, vdychovanie vysokých koncentrácií výparov môže pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu a prejaviť sa stratou orientácie, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Dlhodobé vdychovanie môže spôsobiť bezvedomie a smrť. Dopady na krvotvorbu: anémia, znížená imunita. Dopady na periférnu nervovú sústavu: nestála chôdza, slabosť svalov. Dopady na sluchové orgány: dočasne slabší sluch, hučanie v ušiach.

Dopady z hľadiska životného prostredia
Benzín je toxický pre vodné organizmy. Vo vode slabo rozpustný, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnom prostredí.

 

4. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach

 

4.1. Varovanie obyvateľstva

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:

a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“, t.j. dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

b) „OHROZENIE VODOU“, t.j. šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

c) Koniec ohrozenia sa vyhlasuje signálom „KONIEC OHROZENIA“, t.j. dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, ktorá by mala obsahovať predovšetkým informácie o čase vzniku a druhu mimoriadnej udalosti, o predpokladanom rozsahu ohrozenia a pokyny pre obyvateľstvo.

V súlade s § 16 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov hlásnu službu (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození) pre svojich zamestnancov, osoby prevzaté do starostlivosti, iné osoby a obce, ktoré bezprostredne ohrozujú, zabezpečujú právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok (napr. prevádzkovatelia objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami).

Pre zabezpečenie varovania obyvateľstva, vlastných zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti sú títo prevádzkovatelia povinní na území ohrozenom nebezpečnou látkou budovať samostatný systém varovania obyvateľstva tzv. autonómny systém varovania (ďalej len „ASV“).

V súlade s § 15 zákona NR SR č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území, prijíma a poskytuje hlásna povodňová služba. Túto službu zabezpečuje ministerstvo vnútra, okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady a obce; ministerstvo ŽP prostredníctvom SHMÚ a správcu vodohospodársky významných vodných tokov, predpovedná povodňová služba.

V prípade iných mimoriadnych udalostí, ktoré môžu vzniknúť na území mesta Púchov, sa varovanie obyvateľstva zabezpečuje varovným systémom civilnej ochrany prostredníctvom Mestského úradu Púchov.

 

4.2. Záchranné práce

V zmysle vyhlášky MV SR č. 523/2006 Z.z o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov sa v súvislosti so vznikom možnej mimoriadnej udalosti vykonávajú záchranné práce ako činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Záchranné práce sa vykonávajú zložkami integrovaného záchranného systému, útvarmi policajného zboru a osobami povolanými na osobné úkony.

Pre prípad vzniku akejkoľvek mimoriadnej udalosti sa vykonávajú najmä tieto činnosti:

  • varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác;
  • vykonávanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území s cieľom vyhľadať postihnuté osoby a vyznačiť životu nebezpečné úseky;
  • vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, z horiacich budov a pod.;
  • zabezpečenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch;
  • poskytovanie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotníckej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení (vykonávajú príslušníci hasičského záchranného zboru a rýchlej lekárskej pomoci);
  • lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky, vykonávanie hygienickej očisty postihnutých osôb;
  • regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území s dôrazom na zamedzenie vstupu osôb a techniky do ohrozenej oblasti;
  • uzavretie postihnutého územia;
  • odsun nezranených osôb z postihnutého územia;
  • núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb;
  • pozorovanie postihnutého územia;
  • poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty;
  • uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác;
  • zachytávanie ropných produktov na vodných plochách a tokoch;
  • identifikácia, odsun usmrtených osôb; psychologická a duchovná pomoc.

 

4.2.1. Záchranné práce pri úniku nebezpečnej látky v objekte

V rámci záchranných prác sa vzhľadom na povahu a rozsah možných mimoriadnych udalostí v objektoch nakladajúcich s nebezpečnými látkami vykonávajú okrem všeobecných záchranných prác aj tieto činnosti:

  • varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou (vykonáva prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou prostredníctvom ASV);
  • individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun (prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti špeciálne prostriedky individuálnej ochrany; obyvateľstvo využíva improvizované prostriedky; odsun osôb z kontaminovaného priestoru zabezpečuje hasičský a záchranný zbor, polícia a prevádzkovateľ objektu);
  • lokalizácia a likvidácia úniku nebezpečnej látky, zabránenie jej šíreniu (vykonáva hasičský a záchranný zbor);
  • pozorovanie, monitorovanie postihnutého územia, meranie prípustných hygienických hodnôt nebezpečnej látky v ovzduší (vykonáva hasičský a záchranný zbor, prevádzkovateľ objektu, v špecifických prípadoch sa môže požadovať nasadenie Kontrolného chemického laboratória CO v Slovenskej Ľupči);
  • odsun (evakuácia) nezranených osôb z ohrozeného územia (vykonáva obec v spolupráci s policajným zborom a mestskou políciou v zmysle spracovaných evakuačných plánov).

Uvedené záchranné práce sa vykonávajú predovšetkým silami a prostriedkami základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vrátane využiteľných síl a prostriedkov prevádzkovateľa objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou a mesta.

Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva potenciálne ohrozeného pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky je mesto povinné v súlade s § 15 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z.z. plánovať, vyhlasovať, riadiť a zabezpečovať evakuáciu a k tomu spracovávať plán evakuácie obyvateľstva mesta. Evakuáciu riadi mesto prostredníctvom evakuačnej komisie mesta.

Ak je evakuácia vzhľadom na veľkosť oblasti ohrozenia (vyhodnotenú prevádzkovateľom objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou) plánovaná v rámci mesta, evakuáciu plánuje, riadi a zabezpečuje mesto vo svojej pôsobnosti.

 

4.2.2. Záchranné práce pri povodniach

V čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach sa vykonávajú tieto povodňové záchranné práce:

  • varovanie, práce spojené s ochranou, evakuáciou obyvateľstva na nevyhnutne potrebný čas v územiach ohrozených alebo zaplavených povodňou;
  • ochrana a zachraňovanie majetku na postihnutom území;
  • odstraňovanie prekážok, ktoré bránia plynulému odtoku vôd;
  • odsun nebezpečných látok z dosahu záplav;
  • nevyhnutné práce na prístupových komunikáciách súvisiace s obnovením prístupu do sídelných celkov vrátane výstavby provizórnych mostných objektov a lávok;
  • riadenie dopravy, vytyčovanie obchádzok a osadzovanie provizórneho dopravného značenia;
  • ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí;
  • uzatvorenie evakuovaného územia a ochrana majetku evakuovaných osôb;
  • núdzové zásobovanie pitnou vodou a potravinami v postihnutých oblastiach;
  • vyhľadávanie nezvestných osôb;
  • odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejnej kanalizácie, žúmp a iných objektov;
  • hygienicko-protiepidemiologické opatrenia vyvolané povodňami;
  • zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami;
  • odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií;
  • zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia;
  • iné práce vykonávané na príkaz primátora, orgánu ochrany pred povodňami do odvolania stavu ohrozenia.


Povodňové záchranné práce zabezpečujú obce, orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a vykonávajú sa podľa spracovaných povodňových plánov záchranných prác a v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch aj nad ich rámec prostredníctvom záchranných zložiek, orgánov územnej samosprávy a ďalších právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb.

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Mesto Púchov má spracovaný povodňový plán záchranných prác mesta Púchov a v prípade potreby je pripravené koordinovať a riadiť záchranné práce.

 

5. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti

Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy a opatrenia:

  • záchranné práce silami a prostriedkami z územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia;
  • Mesto Púchov vedie zoznam využiteľných síl prostriedkov pri záchranných prácach v rámci mesta;
  • evakuácia;
  • Mesto Púchov má pre plánovanú evakuáciu spracovaný plán evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 328/2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii;
  • núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie;
  • Mesto Púchov má spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
  • podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
  • použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému;
  • základné zložky integrovaného záchranného systému:
    • Hasičský a záchranný zbor,
    • poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
    • kontrolné chemické laboratórium CO,
    • Horská záchranná služba,
    • Banská záchranná služba;
  • ostatné zložky integrovaného záchranného systému:
    • Armáda SR,
    • obecné (mestské) hasičské zbory,
    • závodné hasičské útvary,
    • závodné hasičské zbory,
    • pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov,
    • jednotky civilnej ochrany,
    • obecná polícia,
    • Slovenský červený kríž,
    • iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

 

6. Podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať priamo na Mestskom úrade Púchov, právno-organizačnom oddelení, úseku CO. V prípade povodní úlohy a povinnosti mesta na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred povodňami sú dané povodňovým plánom záchranných prác, ktorý má mesto Púchov spracovaný. Bližšie informácie súvisiace so zabezpečením ochrany pred povodňami je preto možné získať priamo na Mestskom úrade Púchov, resp. na Okresnom úrade Púchov, odbor starostlivosti o životné prostredie.

 

7. Odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností

Vyššie zverejnené informácie sú v súlade so zákonom č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a nevzťahujú sa na ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.


 

PRIHLÁŠKA remeselníkov na Mikulášsky jarmok 2019

webygroup
ÚvodÚvodná stránka